Napíšem radšej hneď v úvode, že moje články sú plytké, blábolovitého charakteru. Presladené, chrumkavé. No hrôza. Upozorňujem na to radšej v úvode, aby sa tí čitatelia, ktorí začnú omylom čítať tento článok, okamžite venovali čítaniu článkov iných. Počas troch prebdených nocí som opakovane vstupoval do svojho svedomia. Niekoľkokrát som vynadal sebe samému a striktne som si zakázal mať vlastný názor, vlastný pohľad na život. Ako som len mohol takto zlyhať. Vyzdvihnúť podstatu ženy takýmto nehoráznym spôsobom. Takto sa predsa chlap nespráva. Toto môže spáchať iba polochlap či štvrťchlap. Teraz ma napadlo, trochu odbočím, že najkrajšie články musí zákonite písať dva a pol chlapa.
Keď som sa tu zaregistroval, tak som sa tešil na nových kamarátov, kamarátky. Vstúpil som na veľké pieskovisko, plné skúsených, šikovných a múdrych dievčat a chlapcov. A hlavne vyspelých. Každý tam mal krásne lopatky, kýbliky a formičky. Stavali a stále stavajú krásne hrady z piesku. A ja blbec som si to takto pokazil. Mohol som byť súčasťou krásneho pieskoviska, mať veľa nových kamarátov. Časom som mohol mať poriadny kýbel, lopatu a hlavne formu som mohol mať. Priadnu formu. A toto ma najviac štve. Už som mohol byť pomaly formovaný. Ja blbec !!! Teraz tu len stojím opodiaľ, ako taký polochlap. Bez kýbla, lopaty a bez formy. Aj bradu mám iba takú malú. Takú polobradu. Nemám takú ako sa teraz nosí, na celý ksicht. Och, uch, ich, ach !!! Či len tíško závidím týmto bradatým, drsným chlapom s výzorom horala, ich do očí bijúcu mužnosť.
"Choď ty Roman pekne na iné pieskovisko, ktoré je tam vzadu, to menšie", povedal som si prísne. Tak som si to menšie pieskovisko bol obzrieť. Bolo tam síce menej dievčat a chlapcov, ale bol tam pokoj. Žiadny krik ako na tom veľkom. Hrady tam stavali menšie, ale oveľa krajšie. A na pevnejších základoch. Každý sa tam vzájomne rešpektoval. A neboli tam "diskusie" na úrovni štvrtej cenovej skupiny alebo Pokecu, čo je ešte vyšší level.
Mea culpa, mea culpa... Odpustite mi, ale ja budem stále sám sebou a nebudem sa kvôli nikomu meniť. A kvôli blbcom už vôbec nie. Radšej na malom pieskovisku budem sám sebou, ako by som mal byť falošnou ovcou na veľkom.
Ak to niekto dočítal až dokonca, nech mi prepáči plytkosť a stupídnosť tohto príspevku. Mnohí sa už poučili a čítať nebudú. A tí dvaja, traja čo prečítajú, snáď neutrpia veľkú traumu...
