Ľudská závisť, zloba, neprajnosť a mnohé iné vlastnosti, prešli obrovskou rýchlosťou do vyššieho levelu. Raz darmo, vývoj nezastavíš a najobľúbenejšie ľudské vlastnosti nemôžu predsa zaostávať. Skôr mám dojem, že sa im darí vo vývoji najlepšie. Ale ako som spomenul je tu nový level. Už sa nezávidia autá, vily, oblečenie a iné hmotné statky. Dnes sa už závidí šťastie, harmónia, porozumenie, úcta, radosť či smiech. Pritom toto všetko si môže vniesť a prijať do života každý. Akurát na tom treba popracovať. A tu nastáva problém. Vynaložiť energiu nato, aby sme boli šťastní, spokojní a dopriali to aj ostatným je veľmi namáhavé. Jednoduchšie je kritizovať a závidieť všetkým tým, ktorí lenivosť prekonali.
Je úžasné sledovať, ako niektorí ľudia vyšperkovali strkanie nosa do cudzích záležitostí, ponižovanie a výsmech do najvyššej kvality. Máte krásny partnerský vzťah ? Nie, nie. Na to sa musíme pozrieť, treba to preveriť. Treba medzi tých dvoch zasiať nejaké to semienko pochybnosti. Ste veselý a rozveselujete aj ostatných ? To snáď nie...!!!! Aká veselosť a smiech ? To musí skončiť ! Nebude tu nikto chodiť vysmiaty a nedajbože vyškerený. Máte záľubu, ktorá vás baví ? Venujete sa jej s ľahkosťou a radosťou ? A nedajbože sa o to podelíte s ostatnými ? Nebuďte trápny !!! Aká ľahkosť a radosť...dosť bolo !!! A z akého dôvodu to vytrubujete do sveta ??? Že vás niečo baví...to sa predsa nepatrí...
Berieme sa obrovsky vážne. Mnohí sa tvária dôležito, hrajú sa na intelektuálov, kritizujú a s radosťou si do každého kopnú. Ale väčšinou utajene, skrytí za svoje "nicky", nepravé mená či fotky na sociálnych sieťach. Tu zasa skrytí za "alias prezývku". Premýšľam, že kam sa toto všetko ešte dá posunúť. Čo si ešte budú ľudia závidieť ??? Čo ešte budú kritizovať ??? Hustotu stolice ? Farbu moču ? Alebo sa všetci navzájom zlikvidujú kvôli tomu kto je väčší tupec ?
Vývoj nezastavíš, ale keď sa tak okolo seba pozerám, tak ľudstvo nenapreduje. Ľudstvo cúva. A obrovskou rýchlosťou. Skoro nikomu už nezáleží na prejavoch úcty. Nedokážeme sa podporiť, povzbudiť. Nedokážeme si poradiť. A tá úžasná radosť keď sa iným nedarí alebo urobia chybu. Ľudia medzi sebou súperia ako zmyslov zbavení. Radšej keby všetko robili s hravosťou a nesúťažili.
Sem na blog som neprišiel, aby som súťažil v dosahovaní karmy a čítanosti mojich príspevkov. Prišiel som sem, aby som tu slobodne písal o všetkom o čom písať chcem ja. A nie, aby som sa prispôsoboval "intelektuálnym" tupcom, ktorý tu nielen mňa, ale aj iných blogerov chcú znechutiť. Kritizovať vie každý blbec, tvoriť to chce "gule". Medziľudské vzťahy boli skoro v každom období katastrofálne, ale v súčasnosti nemajú obdobu. Ale ako hovoril Bohumil Stejskal: "Já su klidnéj". Verím v príčinu a následok, takže každý raz bude papať čo si navaril.
A na záver pridám citát anglického spisovateľa a básnika Kingsleya Amisa - "Ak nie ste schopní nikoho naštvať, nemá cenu púšťať sa do písania..."